Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen
Najvyšší vládni predstavitelia štátov Európskej únie
Vážené dámy a páni!
V máji schválila Rada Európskej únie tzv. migračný pakt. Ide o súbor právnych predpisov pripravených Európskou komisiou, ktorého cieľom malo byť riešenie migračnej krízy, ktorá dnes trápi Európu. Bohužiaľ, obsah paktu svedčí o tom, že jeho cieľom je pravý opak. Zavádza totiž regulačnú paradigmu konštatujúcu nevyhnutnosť imigrácie, ktorá má byť stálym prvkom európskych spoločenstiev. Zásadne protestujeme proti takémuto prístupu k otázke migrácie.
Ładowanie formularza
Pakt smeruje k obmedzeniu nelegálnej migrácie o. i. prostredníctvom jej legalizácie. Snaží sa tiež prinútiť európske národy k účasti na systéme distribúcie stále rastúceho počtu migrantov. Mechanizmus solidarity, ktorý pakt zavádza, sa zdá byť pokusom európskych elít o zbavenie sa zodpovednosti za škodlivé rozhodnutia, vytrvalo opakované od roku 2015. Ustanovenia paktu obsahujú pokuty udeľované krajinám, ktoré sa lepšie postarali o svoju migračnú bezpečnosť a stavili na rozhodnú hraničnú politiku. Budú totiž zaťažené finančnými a spoločenskými nákladmi krajín, ktoré sa nesnažia chrániť svoje hranice pred nelegálnou migráciou. Niektoré krajiny, ktoré môžu byť prostredníctvom mechanizmu solidarity prinútené k prevzatiu zodpovednosti za imigrantov z iných krajín, bojujú s migráciou využívanou inými krajinami v podobe hybridnej zbrane. Patria medzi ne Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko či Fínsko, ktoré sa bránia pred hybridnými útokmi Ruska. Rusko využíva masovú migráciu na destabilizáciu Strednej Európy. Migračný pakt neguje aj právo európskych národov na ochranu národnej identity a kultúrnej kontinuity.
Obraciame sa na Európsku komisiu a najvyšších vládnych predstaviteľov členských štátov Európskej únie s výzvou na okamžitý ústup od právnych predpisov obsiahnutých v migračnom pakte. Žiadame, aby Európska únia iniciovala zmeny v medzinárodnom utečeneckom práve, ktoré si vyžaduje okamžitú aktualizáciu. Doterajšie medzinárodné právo nepredvídalo, že záruky udelené utečencom môže byť zneužívané s cieľom vytvoriť „zbraň masovej migrácie“ a destabilizovať signatárske štáty medzinárodných traktátov. Nový prístup k utečeneckému právu pomôže Európe znovu nadobudnúť bezpečnosť a lepšie sa postaviť ohrozeniam prichádzajúcim od nepriateľov európskych národov.
Masová migrácia do Európy
Od roku 2015 prebieha masový prílev imigrantov z Afriky a Ázie do krajín Európskej únie. Milióny ľudí sa tvária ako utečenci a chcú vstúpiť do oázy blahobytu a bezpečia, za akú je považovaná Európa. Ľavicovo-liberálni politici ich povzbudzujú k tomu, aby využívali anachronické právne predpisy a nelegálne prekračovali hranice Schengenského priestoru.
Títo ľudia sa často stávajú obeťami obchodníkov s ľuďmi a pašerákov, ktorým musia za lístok na pochybnom plavidle zaplatiť tisícky dolárov. Migrantov tiež využívajú režimy v Bielorusku a Rusku na hybridné aktivity proti členským štátom NATO v strednej a východnej Európe s cieľom destabilizovať tento región.
Európska únia musí vyriešiť problém masovej imigrácie. Migračný pakt ho však nerieši, iba zahmlieva zodpovednosť. Nútenie európskych krajín k prijímaniu nelegálnych migrantov z rôznych štátov alebo k povinnému plateniu vysokých pokút za odmietanie ich prijatia je chybou, ktorá nielenže nezastaví nelegálnu migráciu, ale môže ju rozšíriť na celú Európu.
1. Západná stredomorská trasa
2. Stredná stredomorská trasa
3. Východná stredomorská trasa
4. Balkánska trasa
5. Bieloruská trasa
6. Severná trasa
Musíme chrániť európsku identitu a bezpečnosť
Masová imigrácia z iných kultúrnych okruhov je vážnou hrozbou pre európske krajiny. Niektoré jej dôsledky vidíme už dnes v krajinách, ktoré ako prvé, už pred desaťročiami, otvorili svoje hranice a vpustili zárobkových imigrantov z Afriky a Ázie. Avšak imigranti, ktorí sa už celé desaťročie tlačia na Schengenské hranice, môžu prispieť ku vzniku významne závažnejších problémov.
Celkový pokles bezpečnosti
Štatistiky hovoria samy za seba – imigranti a ich potomkovia prispievajú k nárastu kriminality viac ako pôvodné obyvateľstvo. Vyplýva to okrem iného z kultúrnych rozdielov medzi Európou a zvyškom sveta a z nelegálneho postavenia viac ako milióna cudzincov, ktorí nemajú legálnu prácu v Európe.
Hrozba voči identite európskych národov
dnešná migrácia kvôli svojmu masovému charakteru vylučuje možnosť asimilácie a integrácie migrantov, čo sa dá vidieť v mnohých krajinách západnej Európy, kde národnostné menšiny vytvárajú štruktúry oddelené od štátu, či dokonca getá. V čase demografických problémov v Európe ohrozuje masová migrácia najmä národnú identitu a kontinuita národov Európy.
Narušenie politickej stability
Obyvateľstvo spoza Európy čoraz častejšie nadobúda občianske práva. Spolu s nimi sa stáva subjektom spolurozhodujúcim o národnej politike. Využívajú to predstavitelia krajnej ľavice, ktorí imigrantom ponúkajú ďalšie a ďalšie privilégiá a práva, pričom počítajú s ich hlasmi vo voľbách.
Sociálna migrácia
Veľa imigrantov prichádzajúcich do Európy tu nehľadá prácu, ale iba sociálne dávky. Bohaté európske spoločnosti financujú ich vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, bývanie i sociálne príspevky. Generuje to veľké náklady, ktoré znášajú pôvodní obyvatelia Európy.
Sociálne náklady
Náhly nárast ponuky na trhu práce znamená pomalší nárast miezd, zvlášť v prípade povolaní, ktoré si nevyžadujú vysokú kvalifikáciu. Prijatie miliónov ľudí v krátkom čase narušilo systém sociálnej a zdravotnej pomoci v mnohých európskych krajinách.
Islamský extrémizmus
Medzi ľuďmi, ktorí hľadajú v Európe lepší život, sa nachádza veľa členov teroristických organizácií z Blízkeho východu. Prenikajú do európskych krajín a verbujú džihádistov. Na uliciach veľkých európskych miest pravidelne dochádza k manifestáciám radikálov, ktorí sa dožadujú zavedenia šaríe v hostiteľských krajinách. Čoraz častejšie dochádza tiež k útokom na kresťanov.
Podpíšte petíciu za odmietnutie Migračného paktu! Žiadame zastavenie nelegálnej imigrácie, nie jej uľahčenie!
Masová migrácia v číslach
Škála migrácie v ostatných rokoch narastá. Nelegálni imigranti na to využívajú utečeneckú legislatívu.
Počet žiadostí o azyl predkladaných vo všetkých členských štátoch EÚ v rokoch 2008 – 2023
Vlastné spracovanie. Zdroj: Eurostat. Počty zaokrúhlené na stovky.
Počet skutočne deportovaných nelegálnych imigrantov v pomere k počtu príkazov na opustenie územia Únie (rok 2023)
Známy počet osôb, ktoré nelegálne prebývajú v EÚ
Príkazy na opustenia teritória Únie
Prípady skutočného opustenia územia EÚ
Vlastné spracovanie. Zdroj: Inštitút Ordo Iuris „Migračný pakt a ochrana poľskej hranice v otázkach a odpovediach”
Pôvod imigrantov, ktorí po prvý raz požiadali o azyl v EÚ v roku 2023
V roku 2023 bolo v EÚ predložených 1 129 800 žiadostí o azyl
Až 1 049 000 pochádzalo od osôb, ktoré takéto žiadosti predkladali po prvý raz
Ázia
Sýria 17%
Afganistan 10%
Pakistan 3%
Irak 2%
Afrika
Maroko 3%
Egypt 2%
Guinea 2%
Pobrežie Slonoviny 2%
Somálsko 2%
Severná Amerika a Južná Amerika
Venezuela 6%
Kolumbia 6%
Peru 2%
Európa
Turecko 9%
Gruzínsko 2%
Rusko 2%
Masová imigrácia je prvkom hybridnej agresie
Prvá vlna nelegálnej migrácie z roku 2015 súvisela s občianskou vojnou v Sýrii. Dva milióny obyvateľov Sýrie vtedy utekali pred občianskou vojnou vo svojej krajine. Začali sa k nim miešať iní obyvatelia Blízkeho východu, aj tí, ktorých krajiny netrápili vojny. Neskôr sa k Arabom pridali aj predstavitelia národov strednej a južnej Afriky.
Keď nepriatelia Európy zbadali, aká účinná bola spontánna vlna nelegálnej migrácie pri destabilizácii Európy, začali využívať ľudí hľadajúcich lepší život ako „zbraň masovej migrácie“. Rusko spolu s Bieloruskom začali s takýmito aktivitami proti Poľsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku a Fínsku v roku 2021. V tom roku bolo iba v Poľsku zaznamenaných 40 000 pokusov o nelegálne prekročenie poľsko-bieloruskej hranice. Napriek očakávaniam Kremľa však tieto krajiny nedovolili, aby na ich hraniciach došlo k rozpútaniu humanitárnej krízy súvisiacej s masovým prílevom imigrantov, ako to vidíme na juhu Európy, a pokračujú v posilňovaní hraníc v spolupráci s vojskom, aby zaistili ich nenarušiteľnosť. Hoci tieto krajiny odolávajú priamemu útoku na svoje hranice a účinne chránia Schengenský priestor pred nelegálnou imigráciou, v zmysle ustanovení migračného paktu môžu byť považované za štáty s nižším migračným zaťažením a následne môžu byť nútené k prijímaniu nelegálnych imigrantov z južnej Európy v rámci tzv. mechanizmu solidarity.
Nesúhlasím s ustanoveniami migračného paktu!
Prečo nie je migračný pakt odpoveďou na problém masovej imigrácie?
Poľský premiér Donald Tusk a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen © Európska únia, 2024
Medzi dôrazne podčiarknuté ciele migračného paktu patrí: „vytvorenie rýchlych, plynulých migračných procesov” a „obmedzenie problému nebezpečných trás a trás neregulovanej migrácie a tiež podpora pre trvalé, bezpečné a legálne migračné trasy” a tiež lepšie „prispôsobenie [legálnych migračných kanálov – red.] potrebám trhu práce EÚ”. Cieľom migračného paktu teda nie je ukončenie nového sťahovania národov z globálneho juhu do Európy, ale zvýšenie jeho efektivity prostredníctvom lepšej kontroly procesu migrácie.
Kľúčovým nástrojom implementácie migračného paktu je tzv. mechanizmus solidarity, ktorý predpokladá, že štáty s náročnou migračnou situáciou majú právo žiadať od zvyšných členov Európskej únie relokáciu z migráciou viac zaťažených krajín do tých menej zaťažených. Minimálny počet osôb, ktoré majú byť zahrnuté do procesu relokácie na daný rok v celej EÚ je 30 000 imigrantov (čl. 12 ods. 2 písm. a nariadenia o riadení azylu a migrácie).
Ďalším nástrojom má byť transfer finančných prostriedkov do krajín v situácii migračnej krízy (v skutočnosti ide o pokuty namierené na štáty, ktoré nechcú prijímať migrantov). Minimálny prah finančnej pomoci v rámci EÚ je minimálne 600 miliónov eur (čl. 12 ods. 2 písm. b nariadenia o riadení azylu a migrácie), pričom Rada môže určiť vyššiu sumu.
Aké kroky treba urobiť s cieľom zastaviť masovú, nekontrolovateľnú a nelegálnu imigráciu do krajín Európskej únie?
Migranti mieriaci do Európy využívajú medzinárodné regulácie s cieľom získať právo na pobyt po nelegálnom prekročení hranice Európskej únie. Tvorcovia medzinárodného utečeneckého práva nepredpokladali, že regulácie, ktorých cieľom je ochrana vojnových či politických utečencov, môžu byť zneužívané s cieľom vzniku „zbrane masovej migrácie“ a destabilizácie dotknutých krajín.
Potrebujeme nový prístup k utečeneckému právu s cieľom chrániť vnútornú bezpečnosť EÚ. Preto žiadame, aby vedúci predstavitelia štátov Európskej únie a Európskej komisie prišli s iniciatívou na zmenu medzinárodného práva. Povzbudzujeme Vás, aby ste podporili našu petíciu.
